Veľká Lesná
Herri lehen aipamena Hrhovako aristokraziaren eskuetarako liburuan 1323 urtean da izenaz Richvald. Herria lehen betetzeko lurraldean Gorgej familiak sortu zuen. Geroago bestelako aristokraziako familiaken ala monasterioakarena izan zen. Biztanleak nekazaritzaz, artzainaritzaz eta aizkolaritzaz bizibide jarraikitzen zuten. Ohituraretan oinarritu lehen herri patatak hasten zituena Spiš aldean (Spiš – Eslovakiako alde bat) izan zen. Feudal munduan herria ospe ohoinakoa zuen.
1598 urtean 27 etxeak zituen.
Geroago 1787 urtean 99 eta 1828 urtean 129 etxeak zituen.
18garren mende azkenean beira galdagailua herrian egon zen.
1831 urtean herria astindu zuen kolerak. 58 biztanleak hil ziren.
1880-90 jende asko herritik joan zen.
20. 12. 1918 poloniek herria okupatu zuten 14. 1. 1919 artean.
15. 4. 1919an janari elkartea herrian 40 elkartekidekin sortu zen.
20. 4. 1951an 85 elkaertekidekin “Stare Lubovna Batua”ri (Stara Lubovna – herri bat, Batua - estado elkartea) atxiki zion
1. 9. 1939 alemaniako ekinaldian Poloniaren kontra alemaniako armada herria sartu zuen. “Eslovakiako national matxinada” bitartean partisanoek inguruetan dihartzen zuten. Herria askatua zen 27. 1. 1945an.
1946ko hauteskundetan “Demokrazio alderdia” 271 botoak, “Komunist alderdia” 20 botoak eta “Lanearen alderdia” 1 botoa lortu zituten.
1945 – telefono eta elektrizitate lotura,
1954 – autobus lotura
1956 – publiko argitzea
1968 – eskualdeko emankizuna (herriako ozengailuak)
1969 – udaletxearen etxea eta kulturaren etxea
1971 – etxe berriak, suhiltzaile-kaserna
1973 – uraren tutua
1978 – eskualdeko komunikabideak, zubiak eta beste eraikuntzak
2004 – Euskal bisita (Ane eta Oier)
Tagzania - http://www.tagzania.com/item/2663
Gehiago (ingelesez): http://www.pieniny.sk/obce/vlesna/en.html
  |
||
|---|---|---|
 |
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obec sa prvýkrát spomína v majetkoprávnych listinách šľachticov z Hrhova r. 1323 pod názvom Richvald. Obec založili na predtým osídlenom území Gorgejovci. Neskôr bola majetkom rôznych kláštorov a šľachtických rodín. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pastierstvom a drevorubačstvom. Podľa tradície bola prvou obcou na Spiši, kde pestovali zemiaky. Vo feudálnom svete si obec vyslúžila povesť zbojníckej dediny.
1598 - mala 27 domov
1787 - mala 99 a r. 1828 129 domov
Konc. 18. st. bola v obci sklárska huta.
V 1831 obec postihla cholerová epidémia - zomrelo 58 osôb.
1880-90 sa mnoho ľudí z obce vysťahovalo.
20. 12. 1918 obec obsadilo poľské vojsko, ktoré tu zotrvalo až do 14. 1. 1919.
15. 4. 1919 bolo v obci založené Potravné družstvo Richvaldu a okolia. Malo 40 členov.
20. 4. 1951 bolo s 85 členmi začlenené do Jednoty Stará Ľubovňa.
1. 9. 1939 pri nemeckom ťažení do Poľska prišlo do obce nemecké vojsko. Počas SNP v okolí obce operovali partizánske skupiny. Obec bola oslobodená 27. 1. 1945.
Vo voľbách v 1946 Demokratická strana získala 271, KSS 20, Strana práce 1 hlas.
1945 bol v obci zavedený telefón, elektrická sieť
1954 autobusová doprava
1956 verejné osvetlenie
1968 miestny rozhlas
1969 budova MNV, kultúrny dom
1971 postavené nové rodinné domy, požiarna zbrojnica
1973 vodovod
1978 miestne komunikácie, mosty a ďalšie stavby.
2004 návšteva z Baskicka (Oier a Ane)